zvieratka - Choroby psov


	zvieratka - Choroby psov

Ak sa u psa prejaví ktorýkoľvek z týchto príznakov, okamžite kontaktujte a navštívte so psom veterinárneho lekára!

- opakované zvracanie, ktoré trvá dlhšie ako 2 hodiny
- hnačka, ktorá trvá dlhšie ako 24 hodín
- krvácanie z telových otvorov
- ťažké alebo rýchle dýchanie
- slabosť, kolaps
- netypické a neobvyklé chovanie
- bolestivosť
- svrbenie a škrabanie Tieto príznaky sa vyvíjajú veľmi pozvoľna, niekedy môžu zmiznúť a znovu sa objaviť. Pri prejave týchto príznakov vyhľadajte čo najskôr veterinárne ošetrenie.

- časté zvracanie
- časté hnačky
- striedavé bolesti
- únava a apatia
- zmeny na koži a slizniciach
- zvýšený príjem tekutín
- strata na váhe a skleslosťCUDZOPASNÝ HMYZ

blcha psia

srstiarka psia

voš psia

CUDZOPASNÉ ROZTOČE

kožník psí

HLÍSTOVCE

škrkavka psia

machovec psí

svalovec špirálovitý

vlasovka črevná

PÁSOMNICE

pásomnica psia

pásomnica hrášková

pásomnica pečeňová

pásomnica ovčia

MOTOLICE

motolica psia

CUDZOPASNÉ PRVOKY

toxoplasma obyčajná

kokcídie

bičovky

Vek psa		Typ očkovania
6 týždňov		Očkovanie proti parvoviróze, pokiaľ je týmto onemocnením vrh ohrozený
9 týždňov		Očkovanie proti parvoviróze, pokiaľ nie je v okolí vírus prítomný, ďalej očkovanie proti psinke, infekčnej hepatitíde, leptospiróze, koronaviróze, prípadne proti virózam dýchacích ciest
12 týždňov		Preočkovanie proti parvoviróze, psinke, infekčnej hepatitíde, leptospiróze, koronaviróze
3 mesiace		Pokiaľ je plánovaná cesta so psom do zahraničia, očkovanie proti besnote
od 3 mesiacov		Možno aplikovať nadštandartné samostatné vakcíny proti borelióze a tetanu
6 mesiacov		Zvyčajné očkovanie proti besnote
12 mesiacov		Preočkovanie proti parvoviróze, psinke, infekčnej hepatitíde, leptospiróze, koronaviróze a ďalej potom pravidelné očkovanie každý rok súčasne s očkovaním proti besnote

Váš pes sa môže dostať do situácie, kedy bude zranený alebo neschopný pohybu a bude potrebovať vašu pomoc. Dokážete mu ju poskytnúť ? Tak, ako sa bez váhania ponáhľate na pomoc človeku pri autonehode a okamžite si vybavujete základy prvej pomoci, ktoré ste získali ešte v škole, tak by ste mali byť pohotoví i pri náhlej príhode vášho alebo i cudzieho zvieraťa. Včasná prvá pomoc môže nielen prispieť k uzdraveniu, ale môže v mnohých prípadoch zachrániť vášmu psovi život. Sú chvíle, kedy čakanie na veterinárneho lekára sa môže psovi stať osudným, a je lepšie pred príchodom alebo cestou k nemu psa napred zabezpečiť. Vášmu veterinárovi však nikdy pri týchto príhodách nezabudnite zavolať, a to i v prípade, že sa váš pes spamätá, a bude sa vám zdať v poriadku. Vysvetlite mu celú situáciu a počúvnite jeho rady.

Základné vybavenie lekárničky pre psa

Tu je zoznam pomôcok, ktoré by mala obsahovať domáca lekárnička pre psa, a ktoré by ste mali mať vždy doma po ruke, pokiaľ psa chováte.

teplomer (obstarajte si pre psa digitálny teplomer, ktorý je menej nebezpečný než ortuťový)

pinzeta (bude vám slúžiť k ľahšiemu odstráneniu kliešťa, drobných cudzích teliesok z labky a pod.)

nožnice

podávač tabliet (ten vám uľahčí podanie tablety, pri jeho použití nemusíte psovi strkať ruky do papule)

injekčná striekačka alebo kvapkadlo(môžete ju použiť k výplachu očí, k podaniu tekutých liekov a pod.)

tenký matrac (najlepšie s hliníkovou alebo teflónovou fóliou)

chirurgické rukavice

košík alebo obväz (potrebujete ich k zaisteniu papule)

tlakový obväz (použijete ho pri rýchlom ošetrení krvácajúcej rany a pod.)

tampóny

obväzy

pružný obväz

náplasť

živočišne uhlie

3% peroxid vodíka

antiseptická masť

liečivá masť

Posúdenie situácie

Skôr než začnete s prehliadkou poraneného psa, uistite sa, že sa nachádza na bezpečnom mieste. Pokiaľ tomu tak nie je, pokúste sa ho na bezpečné miesto prepraviť. Pokiaľ bude pes protestovať, použite náhubok alebo zabezpečenie papule obväzom. Predtým, než začnete psa ošetrovať, posúďte celú situáciu, a pokiaľ viete akým spôsobom bol pes zranený, rozdeľte si jeho zranenia od najťažšieho k najľahšiemu. To, čo sa vám na prvý pohľad bude zdať zjavným poranením, nemusí byť vždy životu nebezpečné. Tu vám ponúkame niekoľko krokov, ako čo najrýchlejšie zistiť skutočný stav vášho psa. Za žiadnych okolností nestrácajte rozvahu a všímajte si iba psa. Váš pokojný a sebavedomý prístup dodá istotu i vášmu psovi, naopak, pokiaľ budete zmätene pobehovať okolo, prenesie sa vaša nervozita i na psa. Teda ešte raz a krátko:

uistite sa, že vy i pes ste na bezpečnom mieste

chráňte i svoje zdravie, napr. chirurgickými rukavicami, zabráňte útoku zraneného psa náhubkom

porovnajte závažnosť zranení a zvoľte najťažšie

zachovajte pokoj

skontrolujte stav psa

pri priamom ohrození života vykonajte prvú pomoc

kontaktujte veterinárneho lekára

1. Uistite sa, či je pes schopný reagovať. Oslovte ho menom alebo potľapkajte, pes by sa mal za vami otočiť.

2. V prípade, že pes nereaguje, urobte okamžite kontrolu dychu a pulzu.

3. Pokiaľ nie sú zaistené základné životné funkcie, pristúpte k resuscitácii.

Ohrozenie života nastáva pri:

zástave dychu

zástave srdca

silnom krvácaní

Kontrola dychu

Normálny stav - 10 - 30 vdychov za minútu
Znížená dychová frekvencia - otrava, podchladenie, pokročilé štádium šoku
Zvýšená dychová frekvencia - vzrušenie, teplo, bolesť, počiatočné štádium šoku

Kontrola pulzu

Normálny stav - 60 - 120 úderov za minútu (veľké plemená - spodná hranice, malé plemená a šteňatá - horná hranice)
Znížená tepová frekvencia - podchladenie, pokročilé štádium šoku
Zvýšená tepová frekvencia - vzrušenie, zvýšená teplota, elektrický šok, otrava, uhryznutie hadom, srdečný záchvat, bolesť, počiatočné štádium šoku

Prípady, kedy pes nereaguje, je bez pulzu, bez dychu alebo bez pulzu a dychu zároveň vyžadujú resuscitáciu ešte predtým, než začnete s ošetrovaním zranení!

Možné príčiny:

topenie

dusenie

šok a silné krvácanie

Dýcha pes?

ÁNO

- vykonajte kontrolu pulzu
- urobte prehliadku psa a prvú pomoc
- kontaktujte veterinárneho lekára

NIE

- urobte dva vdychy - vykonajte kontrolu pulzu

Je pulz hmatateľný?
ÁNO
    - pokračujte v umelom dýchaní
    - kontrolujte pulz
NIE
    - začnite s resuscitáciou
    - pokračujte v resuscitácii pri prevoze na veterinárnu kliniku

Resuscitácia
Pokiaľ máte po ruke niekoho, kto vás môže previesť na veterinárnu kliniku, požiadajte ho, aby kontaktoval veterinárneho lekára a pokračujte v resuscitácii pri prevoze k nemu.

Resuscitácia zahrňuje tri základné kroky, ktorými udržujeme základné životní funkcie:

uvoľnenie dýchacích ciest

zaistenie dýchania

zaistenie krvného obehu

Uvoľnenie dýchacích ciest
Narovnajte psovi hlavu a krk, otvorte papuľu a vytiahnite jazyk. Jazyk je lepšie zachytiť vreckovkou alebo kusom látky. Potom vyčistite psovu papuľu od všetkých nečistôt, môžu to byť zvyšky jedla, zvratky či cudzie telesá.

Zaistenie dýchania
Pokiaľ ste uvoľnili dýchacie cesty, zistite, či pes dýcha. Kontrolujte farbu slizníc, teda jazyka a ďasien, pokiaľ sú modré, znamená to, že pes má nedostatočný prísun kyslíka. Pokiaľ nedýcha, začnite s umelým dýchaním. U veľkých plemien sa umelé dýchanie prevádza z úst do nosa, u malých plemien a šteniat z úst do nosa a papule.

1. hlava a krk musia byť natiahnuté

2. jazyk musí byť vytiahnutý

3. pri vdychu do nosa zaistite, aby vzduch neunikal cez pysky

4. vdychy musia prúdiť rovnomerne do obidvoch nosných dierok

5. hĺbku výdychu prispôsobte veľkosti psa

6. po vdychu nechajte krátky čas na vydýchnutie

7. vdychujte približne po 3 sekundách

8. sledujte hrudník psa

9. niekoľkokrát vdýchnite a skontrolujte, či už pes nedýcha sám

10. vždy po minúte umelého dýchania skontrolujte tep a dych

11. pokiaľ pes začne dýchať, uložte ho do polohy na boku s mierne dopredu natiahnutou hlavou a vyplazeným jazykom, ňucháč je mierne sklonený dolu

12. pokiaľ pes začne dýchať, ale stále nereaguje a dych je veľmi slabý a povrchný, pokračujte v umelom dýchaní o frekvencii 10 - 15 vdychov za minútu

Zaistenie krvného obehu

Masáž srdca prevádzajte iba v prípade, že ste nezistili žiadnu srdečnú činnosť. Pokiaľ je srdečná činnosť slabá a vy predčasne použijete srdečnú masáž, môže sa úplne zastaviť. U malých plemien a šteniat sa masáž srdca robí otvorenou dlaňou, u veľkých psov oboma rukami, rovnako ako u človeka.

1. pes musí ležať na pravom boku, na nie príliš mäkkom podklade

2. malé plemená - tlak smeruje priamo proti srdcu nad úrovňou lakťa

3. veľké plemená - tlak smeruje do bodu najväčšieho priemeru hrudníka

4. tlak musí byť rovnomerný, asi 4 cm hlboký, vo fáze odľahčenia zostávajú ruky stále na hrudníku

5. opakujte série 10 - 15 rýchlejších stlačení a dvoch vdychov

6. malý pes - v priemere asi 140 stlačení za minútu, t.j. asi 2 stlačenia za sekundu

7. veľký pes - v priemere 90 stlačení za minútu, t.j. asi 13 stlačení v priebehu 10 sekúnd

Resuscitácia v prítomnosti druhej osoby

1. jedna osoba prevádza umelé dýchanie, druhá osoba dáva masáž srdca

2. frekvencia stláčania je rovnaká, ako v prípade, že masáž vykonávate sami

3. partner vdychuje v priebehu masáže srdca po každom treťom stlačení bez ohľadu na veľkosť psa

S resuscitáciou pokračujte do doby, pokiaľ pes nie je pod dohľadom veterinárneho lekára alebo dokedy neucítite pulz.

Psinka

Pôvod: Psinka je vírusové infekčné onemocnenie mäsožravcov, ktoré je možné rozdeliť do troch základných foriem, a to pľúcna čiže katarálna forma, forma gastrointestinálna, kedy je napadnutý tráviaci systém psa, a forma nervová. Toto onemocnenie je vysoko nákazlivé a liečenie nebýva vždy účinné. Najčastejšie bývajú psinkou napadnuté šteňatá a mladé psy do jedného roku, nevyhýba sa však ani psom starším. Presná diagnostika psinky nie je jednoduchá, pretože existuje mnoho nemocí, ktoré svojim priebehom psinke zodpovedajú. Tieto sa niekedy zhrňujú pod názvom "psinkový komplex". Odlíšiť psinku od iného infekčného onemocnenia umožní sérologické vyšetrenie. V dnešnej dobe, vďaka vysokému počtu očkovaných psov, sa objavuje len zriedka.

Spôsob nákazy: Psinka sa na zdravého psa prenáša prevažne kontaktom s nemocným jedincom, a to predovšetkým prostredníctvom sekrétov z očí, nosa a slín, poprípade močom a trusom. Ďalej môže ku onemocneniu dôjsť vdýchnutím vírusu, ktorý sa rozptyľuje pri kašli nemocného zvieraťa, teda kvapôčkovou nákazou. Zdrojom infekcie však môžu byť v prírode aj niektoré druhy voľne žijúcich zvierat, ako je líška či kuna. Psinkou sa najľahšie nakazí pes oslabený alebo podvyživený, ktorý trpí nedostatkom vitamínov, tráviacimi poruchami alebo nachladnutím.

Príznaky: Inkubačná doba psinky je 3-7 dní, vzácnejšie potom 14-18 dní. V prvých dňoch sa psinka prejavuje zvýšením teploty a skleslosťou, v niektorých prípadoch sa môže prejaviť aj kožnou vyrážkou, tzv. psinkovým impetigom. U psa možno pozorovať zmeny v chovaní, ako je nevrlosť či vyhľadávanie samoty. V ťažkých prípadoch pri katarálnej forme psinky nastupujú vysoké teploty, výtok z očí a nosa, kašeľ a zápal pľúc. V prvých dňoch je výtok z nosu riedky, neskôr je hlienovitý až hnisavý, niekedy s prímesou krvi. Pri forme gastrointestinálnej sa nemoc prejavuje nechutenstvom, hnačkou s prímesou krvi a zvracaním. Zvratky sú sfarbené žlto, s prímesou žlče. Ďalším prejavom je zhrubnutie a popraskanie kože na nose a tlapkách. Po troch až štyroch týždňoch od nakazenia sa stav psa môže prechodne zlepšiť, potom však dochádza k poruchám nervovej sústavy. V neskoršej fáze ochorenia možno pozorovať nervové príznaky, ako zášklby v tvárovej partii, slinenie, ľahká triaška, kŕče až epileptické záchvaty, obrna a následne dochádza ku poruchám základných životných funkcií a úhynu.

Liečba: Najdôležitejšia je okamžitá izolácia nakazeného psa od ostatných, zdravých psov, pretože hrozí veľké riziko nákazy a okamžitá návšteva veterinárneho lekára. Liečba je symptomatická, liečia sa len príznaky onemocnenia a nie pôvodca, a musí prebiehať pod odborným dohľadom, veterinárny lekár nasadí psovi antibiotiká, lieky proti kašľu, lieky na skľudnenie zvracania a hnačky a v ďalšej fáze potom antiepileptiká. Liečbu je nutné podporovať výdatnou výživou, obohatenou o vitamíny A,B,C a D a venovať nemocnému psovi maximálnu starostlivosť a pozornosť.

Prevencia: Jedinou prevenciou proti tejto chorobe je očkovanie. Ďalej potom je dôležitá správna výživa, na ktorej závisí dobrý zdravotný stav psa, dobrá hygiena a tiež odčervenie psa, ktoré sa doporučuje dvakrát do roka.

Očkovanie: Proti psinke je včasné očkovanie jedinou skutočne úspešnou ochranou. Očkovanie sa robí vo veku 9 týždňov života šteňaťa, zhruba po troch týždňoch je nutné preočkovanie. Poslednú revakcináciu robíme po 12. týždni života psa. Ďalšie očkovanie je vhodné vo veku 12tich mesiacov a potom sa toto očkovanie musí každý rok opakovať.

Parvoviróza

Pôvod: Parvoviróza je vysoko nákazlivé, vírusové onemocnenie, ktoré postihuje predovšetkým mladých psov. Toto onemocnenie je pomerne nové, prvýkrát sa hromadne prejavilo v Anglicku v roku 1978, neskôr v USA a Austrálii, a u nás sa prvýkrát objavilo začiatkom 80. rokov. Vtedy u nás došlo k hromadným stratám najviac v chovoch pokusných psov. Dnes sa, vďaka očkovaniu, vyskytuje toto onemocnenie len ojedinele.

Spôsob nákazy: Zdrojom vírusu je trus infikovaných psov. Prirodzeným spôsobom infekcie je prijatie krmiva alebo vody kontaminovanej vírom. Dôležité je, že prenos tohto onemocnenia je možný aj nepriamo, a to kontaminovanými predmetmi.

Príznaky: Parvoviróza má dve formy. Prvá je parvovirová enteritída, zápal čriev, pri ktotej sa vírus dostáva do nosohltana, kde sa namnoží a ďalej napáda tráviaci trakt. Táto forma onemocnenia sa prejavuje zvracaním, zvratky sú penovité, žltobielej farby, silnou hnačkou, spočiatku sú výkaly kašovité a svetlejšie, neskôr vodnaté až s prímesou krvi, vo väčšine prípadov sa objavuje vysoká horúčka nad 39,5°C. Postihnutý pes je apatický a neprijíma potravu. V niektorých prípadoch sa môže objaviť aj kašeľ, opuch viečok alebo zápal spojiviek. Priebeh onemocnenia býva veľmi rýchly a neliečené zviera môže čoskoro uhynúť. Druhou formou tohto onemocnenia je parvovirová myokarditída, pri ktorej dochádza k napadnutiu srdcovej svaloviny, a mladé šteňatá, vo veku 4-8 týždňov môžu uhynúť do niekoľkých hodín od začiatku onemocnenia na akútny zápal srdcového svalu.

Liečba: Veľmi dôležitá je okamžitá izolácia napadnutého psa od ostatných, pretože hrozí riziko nákazy. Liečenie uskutočňuje výlučne veterinárny lekár. Veľmi dôležité je včasné zahájenie liečby, ktorá spočíva vo vnútrožilovom doplňovaní a náhrade telesných tekutín, vnútrožilovo sa podávajú izotonické roztoky minerálnych látok, glukózy a vitamínov. Je nutné taktiež podať antibiotiká za účelom zvládnutia sekundárnej infekcie, ďalej sa používajú prostriedky proti zvracaniu. Liečenie vyžaduje hospitalizáciu psa, aspoň po nevyhnutnú dobu. Domáca liečba spočíva v zavedení prísneho diétneho režimu a v zavodnení organizmu. Po porade s veterinárnym lekárom podávajte psovi čaje alebo vodu sladenú glukopurom, hroznovým cukrom alebo medom, v malých dávkach a častých časových intervaloch, aj v prípade, že pes toto odmieta. Je vhodné taktiež podávať odvary z ryže, mrkvy alebo ovsených vločiek.

Prevencia: Jedinou možnou prevenciou pred týmto onemocnením je vakcinácia. Pri hromadnom výskyte choroby je tiež vhodnou obranou obmedzenie pohybu psov a zabránenie ich vzájomného kontaktu.

Očkovanie: Prvé očkovanie sa odporúča vo veku 6 - 8 týždňov šteňaťa, po troch týždňoch je nutné preočkovanie. Vakcinácia sa ukončuje po 16. týždňoch veku psa, predovšetkým u plemien rotvajler, doberman a čierny labradorský retríver. Revakcinácia sa ďalej vykoná v roku života psa a potom následne každý ďalší rok. Očkovať možno za určitých predpokladov aj kotné fenky, novorodené šteňatá potom získavajú protilátky, ktoré sú účinné v prvých 6 - 8 týždňoch ich života.

Leptospiróza

Pôvod: Leptospiróza je infekčné onemocnenie, ktoré sa u nás vyskytuje našťastie len vzácne. Onemocnenie je vyvolané niekoľkými druhmi leptospir, z ktorých niektoré sú prenosné aj na človeka. Jedným z typov leptospirózy je leptospiróza icterohaemoragie, ktorá napáda pečeň, a u človeka spôsobuje Weilovu chorobu. Ďalší typ onemocnenia je leptospiróza canicola, ktorá postihuje obličky, a je známa ako tzv. stuttgartská nákaza.

Spôsob nákazy: Zdrojom leptospiróz sú jednak sami psy, a jednak rôzne hlodavce, ktoré síce väčšinou sami neonemocnejú, ale vylučujú leptospiry močom. Táto nemoc môže byť vo výnimočných prípadoch prenesená pri hryznutí aj slinami nemocného psa.

Príznaky: Leptospira icterohaemoragie - Weilova choroba - inkubačná doba u tohto typu leptospirózy je 10 - 20 dní. Na začiatku onemocnenia sa môže objaviť vysoká teplota, ktorá však môže trvať len 1 - 2 dni. Ďalším príznakom je zvracanie a hnačky, ktoré môžu byť až s prímesou krvi a aj na slizniciach alebo v koži môže dôjsť ku krvným výronom. Postihnutý pes trpí nechutenstvom a smädom, a je celkovo skleslý. Ako prejav zlyhania pečene sa koncom prvého týždňa nemoci objavuje žltačka. Pri ťažkom priebehu nemoci možno pozorovať žlté až oranžové zafarbenie slizníc aj žlté zafarbenie kože. Tiež dochádza ku ťažkému poškodeniu obličiek, ktoré sa prejaví nálezom veľkého množstva bielkovín a žlčových farbív v moči. Priebeh tohto onemocnenia je prudký, a často končí smrťou psa. Vyliečený pes zostáva leptospironosičom a väčšinou až do konca života trpí poškodením obličiek. Leptospira canicola - stuttgartská nákaza - inkubačná doba tohto typu leptospirózy je asi týždeň. Prejavuje sa nechutenstvom, zvracaním, celkovou skleslosťou a rýchlym úbytkom na váhe. Na ďasnách, jazyku a pyskoch sa objavujú žltavé povlaky. Sprievodným onemocnením je poškodenie obličiek, močovina je zadržiavaná v krvi a spôsobuje nepríjemný zápach psa a stratu elasticity kože. Zvýšená hladina močoviny v krvi - urémia - môže spôsobiť kŕče, ktoré pripomínajú psinku a tiež môže zapríčiniť smrť psa. Toto onemocnenie môže prebiehať aj skryte.

Liečba: Pri prvých príznakoch onemocnenia je nutné ihneď kontaktovať veterinárneho lekára, ktorý stanoví diagnózu a zaháji liečbu. Tá spočíva v podávaní antibiotík, liekov na skľudnenie zvracania a črevnej peristaltiky, infúzií a sedatív, ktoré ovplyvňujú vnútorné orgány. Tiež je nutné previesť transfúziu krvi. Pri domácej liečbe dbajte na svedomité podávanie predpísaných liekov, pes tiež potrebuje vhodnú diétu a kľudný režim. Pri manipulácii s nakazeným psom dodržujte hygienické opatrenia.

Prevencia: Prevenciou je včasná vakcinácia a vyhýbanie sa možným zdrojom nákazy, čo sú stojaté vody, kaluže, mokrade a podobne, zabráňte tiež psom v olizovaní pätníkov a chráňte ich pred stykom s hlodavcami.

Očkovanie: Prvé očkovanie proti leptospiróze sa uskutočňuje vo veku 9 týždňov psa, preočkovanie po troch týždňoch, ďalej v jednom roku života psa a následne každý ďalší rok.

Infekčná hepatitída

Pôvod: Infekčná hepatitída, čiže infekčný zápal pečene či Rubarthova hepatitída je prudké akútne onemocnenie, ktoré je rozšírené po celom svete, ale všade neprebieha rovnako nebezpečne. Vírus, ktorý spôsobuje toto onemocnenie je totožný s vírom líščej encefalitídy (zápal mozgu). V dnešnej dobe je výskyt tohto onemocnenia vďaka očkovaniu skôr ojedinelý.

Spôsob nákazy: Pes sa touto vírusovou infekciou môže nakaziť priamym kontaktom s nakazeným psom alebo kontaktom so sekrétmi nemocného zvieraťa. Vírus infekčnej hepatitídy sa môže množiť aj v mačkách, u tých sa však nemoc nemusí prejaviť a mačka sa tak stáva zdrojom nákazy.

Príznaky: Inkubačná doba u tohto onemocnenia je 4 - 7 dní. Prvými príznakmi sú vysoká teplota, smäd, nechutenstvo a celková skleslosť psa. Pri miernom priebehu onemocnenia však prvé príznaky nemusia byť príliš nápadné, pes iba odmieta potravu a môže mať zvýšenú teplotu, 39,4 - 41,1°C, ktorá pretrvá niekoľko dní. Ďalej sa u psa objaví zápal spojiviek, ktorý sa prejavuje vodnatým výtokom z očí. Dôležitým príznakom je tiež zápal mandlí. Môžu byť taktiež zväčšené miazgové uzliny, a na predných častiach tela sa môžu objaviť opuchy. V niektorých prípadoch môže pes zvracať alebo mať hnačku, vo vyššom štádiu onemocnenia so stopami krvi. V asi 20% prípadov sa objavuje zápal rohovky. Pri stlačení v oblasti pečene sa prejavuje bolestivosť, čo je dôkazom poškodenia pečene. V niektorých prípadoch sa môžu objaviť aj nervové príznaky ako u psinky. Nákaza môže mať veľmi rýchly priebeh, pes môže uhynúť behom dvoch dní, bez toho aby boli spozorované príznaky. Pokiaľ však zviera prežije prvých pár dní, väčšinou sa do dvoch týždňov uzdraví. Uzdravený pes však môže byť ešte nejakú dobu nosičom vírusu.

Liečba: Pri prvých príznakoch je nutná okamžitá návšteva veterinárneho lekára, ktorý onemocnenie diagnostikuje. Diagnózu možno potvrdiť sérologickým vyšetrením a v počiatkoch nemoci tiež špeciálnym laboratórnym vyšetrením. V niektorých prípadoch môže zväčšenie pečene a sleziny preukázať röntgenologické vyšetrenie. Veterinárny lekár nasadí antibiotiká a ďalšie podporné lieky, krvné transfúzie a infúzie, existuje liečebné sérum, ktoré obsahuje veľké množstvo protilátok. Toto sérum je však možné použiť len pri preukázaní úvodných klinických príznakov nemoci. Domáca liečba spočíva vo všestrannej starostlivosti o pacienta, je potrebné dôsledne dodržovať predpísanú glycidovú diétu - pridanie Glukopuru alebo medu, psa kŕmiť ľahko stráviteľnou stravou, bohatou na sacharidy a bielkoviny, s nepatrným množstvom tuku. Do diéty zaraďte bioprotektíva a vitamíny rady B. Nadmerný príjem tekutín je nevhodný. Je tiež nutné zachovávať všetky zásady hygieny.

Prevencia: Najlepšou a jedinou prevenciou je včasná vakcinácia.

Očkovanie: Prvé očkovanie proti infekčnej hepatitíde sa uskutočňuje vo veku 9 týždňov veku šteňaťa, s preočkovaním za tri týždne, v jednom roku života psa a ďalej pravidelne vždy raz za rok.

Infekčná laryngotracheitída psov Psincový kašeľ

Pôvod: Psincový kašeľ je akútne, vysoko infekčné onemocnenie psov. Na jeho vzniku sa väčšinou podieľa niekoľko pôvodcov, z ktorých najčastejším je vírus parainfluenzy (chrípky psov), ďalším je psí adenovírus a bordetella, ktorá však napáda väčšinou organizmus už zasiahnutý vírusom parainfluenzy. Toto onemocnenie postihuje predovšetkým mladých psov, ustajnených vo väčšom počte, odtiaľ teda prívlastok psincový.

Spôsob nákazy: Toto onemocnenie je prenosné vdýchnutím a postihuje hrtan, priedušnice a priedušky. Dochádza k nemu pri kontakte medzi psami.

Príznaky: Pokiaľ je organizmus psa napadnutý len vírom parainfluenzy, onemocnenie spravidla nemá vážnejší priebeh, rovnako je tomu aj pri nákaze adenovírom. Pokiaľ je organizmus psa napadnutý oboma vírusmi, príznaky onemocnenia pretrvávajú asi týždeň. Hlavným príznakom infekcie je záchvatovitý kašeľ, ktorý môže mať rôznu intenzitu a frekvenciu. Kašeľ môže doprevádzať zvýšená sekrécia hlienu. Úporný kašeľ, pri ktorom je vylučovaný hlien môže byť majiteľom považovaný za zvracanie alebo pokus psa vydáviť z krku cudzie teleso. Ďalším príznakom môže byť výtok z nosa a očí, poprípade zvýšená teplota. Pes však normálne prijíma potravu a je stále vitálny. Ťažší priebeh onemocnenia, kedy je organizmus napadnutý ako vírom parainfluenzy a adenovírom, tak bordetellou, sa prejavuje horúčkou, apatiou a výraznejším postihnutím dolných ciest dýchacích. V týchto prípadoch pretrvávajú príznaky priemerne asi 18 dní. Ťažší priebeh nemoci je pozorovaný u psov, ktoré sú postihnuté niektorým z chronických onemocnení dýchacích ciest (napr. tracheálny kolaps u malých plemien) a u nevakcinovaných psov a šteniat.

Liečba: Vhodná je návšteva veterinárneho lekára, ktorý vyšetrením diagnostikuje a navrhne postup liečenia. Robí sa hematologické a bakteriálne vyšetrenie a röntgen hrudníka. Vo väčšine prípadov odoznie nemoc sama behom 7 - 10 dní, ale u neliečených prípadov môže kašeľ pretrvávať aj niekoľko týždňov. Súčasťou liečby je fyzický kľud a vyhnutie sa vplyvom, ktoré záchvaty kašľa vyvolávajú. Doporučuje sa dostatočný prísun tekutín a zvlhčovanie vzduchu pre ľahšie uvoľnenie hlienu. Pokiaľ pes nemá teplotu a onemocnenie sa prejavuje len úporným kašľom, môžu byť podávané v minimálnej miere a pod dohľadom veterinárneho lekára lieky proti kašľu. Pri ťažšom priebehu nemoci, kedy je organizmus zasiahnutý bakteriálnou infekciou spočíva liečba v podávaní antibiotík.

Prevencia: Účinnou prevenciou je vakcinácia. Vo väčších chovoch je možné možnosť nákazy obmedziť zníženým počtom psov v kotercoch a zlepšením ventilácie. Dôležitá je okamžitá izolácia psov, u ktorých je podozrenie, že boli onemocnením zasiahnuté.

Očkovanie: Očkovanie sa robí u šteniat po treťom mesiaci života, formou dvoch dávok s odstupom dvoch až štyroch týždňov, s preočkovaním raz za rok. Veterinár musí upozorniť chovateľa na možnosť lahkej formy onemocnenia i u vakcinovaných psov.

Tetanus

Pôvod: Tetanus je prudké infekčné onemocnenie nervového systému. Pôvodcom tetanu je tetanový bacil, ktorý je rozšírený najčastejšie vo vlhkej, hnojenej pôde, ale tiež ho možno nájsť v truse viacerých domácich zvierat. Spóry tetanu sa bežne nachádzajú aj v domácom prostredí, v prachu a iných nečistotách. Táto nemoc sa vyskytuje na celom svete, v niektorých oblastiach však častejšie. U psov bola preukázaná plemenná a veková dispozícia a tiež sezónny výskyt.

Spôsob nákazy: Tetanus vzniká po poranení, ktoré môže byť aj veľmi nepatrné. Rana môže byť znečistená hlinou alebo iným materiálom, v ktorom sú spóry tetanu obsiahnuté. K onemocneniu dochádza vtedy, ak vniknú spóry tetanu do rany, tam sa bez prístupu vzduchu množia a produkujú toxíny, ktoré sa krvnou cestou zanášajú ku nervovému tkanivu. Najčastejšie onemocnejú šteňatá v dobe výmeny chrupu, teda vo veku 3 - 7 mesiacov, kedy spóry do tela vnikajú ústnou dutinou. Najviac náchylné plemeno na toto onemocnenie je nemecký ovčiak, čo sa týka sezónneho výskytu, je nemoc najviac pozorovaná v letných a jesenných mesiacoch. K rozšíreniu tetanu tiež prispievajú zlé hygienické podmienky.

Príznaky: Inkubačná doba tetanu je 5 - 10 dní. Pri poranení na hlave bývajú príznaky zjavné väčšinou skôr. Postihnutie sa prejavuje tuhnutím končatín, topornou chôdzou, napätým držaním krku, chvost býva odtiahnutý od tela alebo natočený do strany a pes má problémy pri ulíhaní a vstávaní. Neskôr sa dostavujú kŕče jednotlivých svalových skupín. Typickým príznakom je aj neprirodzené postavenie uší, zvrásnená koža na čele a pretiahnutie ústnych kútikov. Zviera je plaché, narieka a na zvukové, svetelné či dotykové vnemy reaguje prechodom do kŕča. K uhynutiu dochádza v dôsledku zadusenia, v dôsledku kŕčov svalov bránice a hrtana. Priebeh tohto onemocnenia môže byť veľmi prudký, k uhynutiu môže dôjsť v priebehu 1 - 2 dní alebo môže byť priebeh dlhší, 1 - 2 týždne, potom býva obvykle väčšia šanca na uzdravenie.

Liečba: Liečba tetanu je väčšinou veľmi obtiažna a časovo aj finančne náročná, a často nie je príliš úspešná. Väčšinou je nutná hospitalizácia psa počas 1 - 3 týždňov. Veterinárny lekár podá psovi sérum proti tetanu, ktoré má význam pre neutralizáciu toxínov, ktoré ešte neprenikli do centrálnej nervovej sústavy. Ďalej sa podávajú antibiotiká a sedatíva, a je tiež potrebné vykonať chirurgické ošetrenie miesta, odkiaľ infekcia do tela vnikla, pokiaľ sa však poranenie podarí nájsť. Hospitalizácia psa je potrebná k zaisteniu intenzívnej ošetrovateľskej starostlivosti. Úspech liečby by sa mal prejaviť v priebehu jedného týždňa tým, že sa uvoľňujú kŕče, k úplnému uzdraveniu sú však potrebné často 3 - 4 týždne. Po prekonaní nemoci sa vyvíja imunita, ktorá bráni opakovaniu nemoci.

Prevencia: Prevencia spočíva v dôslednom chirurgickom ošetrení a dezinfekcii poranení, u ktorých je riziko infekcie. V období výmeny chrupu je vhodné zabrániť šteňatám v ohryzovaní predmetov, ktoré by mohli byť kontaminované spórami tetanu, ako napr. palice, ktoré sú vytiahnuté z bahna, kamene apod. U plemien, citlivých ku infekcii, je vhodné vykonať vakcináciu.

Očkovanie: Vakcinácia proti tetanu sa nerobí bežne, je však možné si u veterinárneho lekára toto očkovanie vyžiadať. Vakcinácia by mala prebehnúť u plemien zvlášť citlivých na toto onemocnenie, najviac náchylný je nemecký ovčiak, ktorého očkovanie by sa malo stať pravidlom. Toto nadštandartné očkovanie sa vykonáva u šteniat od troch mesiacov veku.

Besnota

Pôvod: Besnota je akútna vírusová nákaza teplokrvných živočíchov, ktorá je zo zvierat prenosná aj na človeka. Toto onemocnenie postihuje predovšetkým centrálnu nervovú sústavu a je smrteľné. Besnota je rozšírená po celom svete, a napriek zákonom ustanovenej plošnej vakcinácii psov sa u nás darí nákazu obmedziť len veľmi pomaly.

Spôsob nákazy: Vírus sa u nemocného zvieraťa vyskytuje predovšetkým v mozgu a mieche, ďalej v slinných žľazách a slinách. Najčastejšie dochádza k prenosu choroby pohryznutím nakazeného zvieraťa. V prírode môžu byť zdrojom besnoty líšky, jazvece, srnce a ďalšie, voľne žijúce zvieratá. Z domácich zvierat potom najčastejšie rozširujú besnotu túlavé psy a mačky.

Príznaky: Inkubačná doba besnoty je u psov 3 - 8 týždňov, u iných domácich zvierat až dva mesiace a u človeka to môže byť výnimočne až rok, aj dlhšie. U psov prebieha onemocnenie vo dvoch formách, v "zúrivej" alebo "tichej". Počiatočné štádium "zúrivej" formy sa prejavuje zmenami v chovaní psa, niekedy je neposlušný, ľakavý alebo zúrivý, potom zase neobvykle prítulný. Toto obdobie trvá asi 3 dni. U psa sa môžu prejaviť zvrátené chute, požieranie nestráviteľných predmetov, ďalej zvýšená teplota, kašeľ, obtiažne dýchanie, zápcha, smäd alebo slintanie. Po počiatočnom štádiu nastáva obdobie zúrivosti, ktoré trvá tiež asi 3 - 4 dni. V tejto dobe sa pes túla, má záchvaty zúrivosti a je útočný. U psa v tomto štádiu možno pozorovať vytreštený pohľad, často býva na jednom oku zornička rozšírená a na druhom zúžená. Po tomto období prechádza nemoc do tretieho štádia, tzv. paralytického. Pes sa ukľudní, nastane ochrnutie zadných končatín, následkom obrny je skleslá spodná čeľusť, pes nemôže prehĺtať, jazyk je vyplazený a voľne visí z tlamy, slintá a behom dvoch dní dochádza ku smrti. U "tichej" formy besnoty chýba štádium zúrivosti, a nemoc prechádza priamo z počiatočného štádia do štádia paralytického.

Liečba: Účinná terapia tejto choroby neexistuje a liečenie zvierat sa preto nerobí.

Prevencia: Prevencia spočíva predovšetkým vo vakcinácii, ktorá je zo zákona povinná pre každého majiteľa psa, staršieho ako šesť mesiacov. Ďalej je potrebné dodržiavať smernice platné v chovoch zvierat a v oblastiach s výskytom besnoty. Vyvarujte sa kontaktu svojho psa so zvieratami, ktoré sú najčastejšími nositeľmi a zdrojmi besnoty. Nepodceňujte ani najmenšie hryznutie, človek, ktorý prišiel do styku s nemocným psom, musí byť okamžite očkovaný. Pri pohryzení človeka psom je majiteľ psa povinný predviesť psa ku veterinárnej prehliadke. Prvá prehliadka má byť uskutočnená do 24 hodín od poranenia, druhá piaty deň po pohryzení.

Očkovanie: Prvé očkovanie proti besnote sa robí u šteniat v šiestich mesiacoch veku, s preočkovaním v jednom roku života psa následne pravidelne každý rok. Pri ceste so šteňaťom do zahraničia je možné prvé očkovanie uskutočniť už v troch mesiacoch veku šteňaťa.

Koronaviróza

Pôvod: Vírus, ktorý toto onemocnenie spôsobuje bol izolovaný v roku 1971 v Nemecku. Koronavirové onemocnenie psov je akútne hnačkové ochorenie vírusového pôvodu, ktoré sa vyskytuje prevažne u mladých psov do jedného roku veku. Najviac citlivé k tomuto onemocneniu sú šteňatá vo veku 6 - 9 týždňov. Toto onemocnenie väčšinou prepukne hromadne a v populácii psov je koronavirus značne rozšírený.

Spôsob nákazy: Toto onemocnenie sa najviac objavuje u šteniat do 1 roku, a to predovšetkým v hromadných chovoch, ako sú psie útulky a pod. K prenosu choroby dochádza požraním kontaminovaného krmiva alebo vody, takisto sa šteňa môže nakaziť hryzením kontaminovaného predmetu.

Príznaky: Táto infekcia má väčšinou mierny priebeh, prejavom je mierna apatia, nechutenstvo a zvracanie, ktoré trvá 24 - 36 hodín. Charakteristickým príznakom je kašovitá až vodnatá hnačka, ktorá môže byť spenená, a môže byť s prímesou hlienu alebo krvi. Výkaly majú zelenkavú, žltastú až oranžovú farbu a veľmi zapáchajú. Pes môže mať krátkodobo zvýšenú teplotu, ktorú však chovateľ ani nemusí zaregistrovať. Hnačka trvá obvykle 1 - 12 dní, niekedy však môže pretrvávať až 3 - 4 týždne. Veľké komplikácie môže spôsobiť súčasné nakazenie parvovirom.

Liečba: Nutná je okamžitá návšteva veterinárneho lekára, ktorý určí diagnózu vyšetrením trusu. Lekár navrhne liečbu, ktorá väčšinou pozostáva z jedno až dvojdennej hladovky a následného prísneho diétneho režimu a zavodnenia organizmu. V niektorých prípadoch tiež lekár predpíše lieky proti hnačke.

Prevencia: Väčšina psov je proti tomuto onemocneniu prirodzene imúnna. Vakcinácia sa v poslednej dobe prevádza rutinne, obzvlášť tam, kde je podozrenie na súčasnú infekciu ďalšími vírusmi, pri nedostatkoch v hygiene chovu, vo výžive, pri nadmernom pracovnom zaťažení a zvýšenom kontakte s inými psami, to znamená v útulkoch pre psov a pod. Pri prepuknutí nemoci je nutná okamžitá izolácia nemocných psov, dezinfekcia a dodržanie prísnych pravidiel hygieny.

Očkovanie: Vakcinácia sa spravidla prevádza vo veku 9 týždňov s preočkovaním po troch až štyroch týždňoch, v roku života psa a následne každý ďalší rok.

Giardióza

Pôvod: Giardióza je onemocnenie, ktoré spôsobuje prvok Giardia intestinalis. Vyskytuje sa na celom svete, najviac bývajú touto chorobou postihnuté šteňatá. Táto nemoc sa vyskytuje i u volne žijúcich, nevakcinovaných mačiek a je prenosná na človeka.

Spôsob nákazy: Zdrojom nákazy je vo väčšine prípadov voda a výkaly kontaminovaných zvierat. K nákaze dochádza periorálnou cestou, teda požraním. Požrané cysty sa v tráviacom trakte mení na trofozoity, ktoré potom parazitujú na sliznici tenkého čreva. V hrubom čreve dochádza k opätovnej premene na cysty, ktoré sú vylučované výkalmi, ktoré sú opäť pre okolie infekčné.

Príznaky: Príznaky onemocnenia sa u dospelých psov väčšinou neprejavujú, pes je iba nosičom a kontaminuje okolité prostredie. Klinické príznaky možno pozorovať iba u šteniat a psov, ktorí sú na toto onemocnenie citlivejší. U tejto skupiny je prejavom nemoci zvracanie, hnačka kašovitej až vodnatej konzistencie, ktorá môže byť s prímesou hlienu, a následkom toho dochádza k chudnutiu. Ďalším prejavom môžu byť kožné potiaže alebo alergie na potravu.

Liečba: Onemocnenie môže diagnostikovať iba veterinárny lekár na základe vyšetrenia trusu. Ten potom navrhne vhodnú liečbu, ktorá spočíva v podaní prípravku proti tomuto onemocneniu.

Prevencia: Najlepším spôsobom prevencie proti tomuto onemocneniu je vakcinácia.

Očkovanie: Prvé očkovanie sa prevádza u šteniat od 6 - 8. týždňa veku.

Bolesti brucha
Bolesť môže byť pociťovaná mimo miesto, odkiaľ skutočne pochádza, je to tzv. prenesená bolesť. Pokiaľ pes trpí bolesťami brucha, môže zle znášať dotyky kdekoľvek v zadnej časti tela. Vo vážnych prípadoch hrozí kŕč alebo aj kolaps. Postoj psa so zdvihnutým zadkom a pokrčenými prednými nohami signalizuje bolesť, ktorá môže byť zapríčinená akútnym zápalom pankreasu.
V prípade podozrenia na akékoľvek bolesti brucha nepodávajte psovi žiadne kŕmenie, iba tekutiny, a vyhľadajte pomoc veterinárneho lekára.

Zvracanie
Zvracanie väčšinou u psov neznamená príznak žiadneho onemocnenia, pes sa povracia pomerne ľahko, a zbavuje tak žalúdok zlých vecí. Pokiaľ však zvracanie trvá príliš dlho, je namieste porada s veterinárnym lekárom. Krv vo zvratkoch môže byť príznakom leptospirózy alebo niektorých otráv.
Pokiaľ je zvracanie doprevádzané hnačkou, mohlo by dôjsť k dehydratácii organizmu, podávajte preto psovi pravidelne malé množstvo vody s glukózou, a čo najskôr ho nechajte vyšetriť veterinárnym lekárom.

Hnačka
Pokiaľ sa u psa objaví hnačka, môže to byť dôsledok náhlej zmeny stravy, prijatie nejakej nečistoty či prežranie. Pokiaľ sú vo výkaloch patrné známky parazitov, podajte psovi prípravok na odčervenie. Pokiaľ sú výkaly veľmi tmavé alebo ak je vo výkaloch krv, jedná sa pravdepodobne o krvácanie z tráviaceho traktu. Veľmi svetlé a silne páchnuce výkaly môžu byť zapríčinené zlým trávením tukov.
Pokiaľ je hnačka dlhotrvajúca a je naviac doprevádzaná zvracaním alebo pokiaľ sú vo výkaloch zjavné známky krvácania, je nutné obrátiť sa na veterinárneho lekára. Pri hnačkách nepodávajte psovi pečeň a mlieko a po prvých 24 hodinách žiadnu pevnú potravu, iba vodu a nejaké ľahko stráviteľné kašovité kŕmenie. Normálnu stravu podávajte psovi až sa jeho zdravotní stav upraví.

Zápcha
V prípade, že pes nie je zvyknutý mať v jedálničku kosti, a vy mu ich podáte, môže dôjsť k zápche. Príčinou zápchy u starých psov môže byť spomalená peristaltika alebo zväčšená prostata.
Pokiaľ je príčinou zápchy podanie kostí, môže veterinár uvoľniť psovi konečník klystírom. Starším psom je dobré podávať v strave, ako prevenciu zápchy, otruby, popr. gélové preháňadlo. V prípadoch, kedy zápchu zapríčiňuje zväčšená prostata je nutná hormonálna liečba.

Nechutenstvo
Nechutenstvo môže byť výsledkom prekrmovania, môže však byť tiež spôsobené psychickými problémami psa. Pokiaľ pes úplne odmieta potravu, nemal by tento stav trvať dlhšie ako jeden deň. Môže sa tiež stáť, že pes chce jesť, ale nie je toho schopný fyzicky alebo mu prijímanie potravy pôsobí problémy a bolesti.
Pokiaľ pes odmieta potravu dlhšie než jeden deň, pokiaľ pes vykazuje s nechutenstvom ešte ďalšie príznaky horúčky alebo pokiaľ nie je schopný prijímať potravu, obráťte sa okamžite na svojho veterinárneho lekára.

Prežieranie
Pokiaľ pes prijíma veľké množstvo potravy, a napriek tomu je podvyživený, môže byť príčinou zlé vstrebávanie potravy. Pokiaľ pes prijíma primerané množstvo stravy a prijíma pritom nadmerné množstvo tekutín, môže sa jednať o onemocnenie diabetes mellitus, teda o cukrovku. Neustále ubúdanie na váhe pri normálnom množstve prijímanej stravy môže tiež znamenať nádorové onemocnenie.
Zlé vstrebávanie potravy možno po dohovore s veterinárom upraviť diétou. V ostatných popísaných prípadoch je tiež nutná včasná návšteva veterinárnej ordinácie a porada s veterinárom.

Pokusy o zvracanie s následným kolapsom
Pokiaľ sa pes pokúša neúspešne zvracať a nakoniec nasleduje kolaps, ide pravdepodobne o torziu a dilatáciu žalúdka. Táto nemoc je spôsobená náhlym nahromadením plynov v žalúdku, ktorý sa otočil okolo vodorovnej osy a uzavrel tým výstupové cesty. Tento stav môže nastať, pokiaľ pes s plným alebo aj napoly naplneným žalúdkom vykonáva prudké pohyby.
Tento stav priamo ohrozuje život psa a je nutné okamžite volať veterinárneho lekára alebo sa rýchle vydať na cestu do najbližšej veterinárnej ordinácie alebo nemocnice, je nevyhnutný chirurgický zákrok!

Slinenie, odmietanie potravy, dusenie
Tieto príznaky spôsobilo pravdepodobne cudzie teleso v tlame psa. Ďalším príznakom môže byť zjavná bolesť pri pokuse o prijatie potravy, pes sa tiež môže labou dotýkať tlamy pri pokuse o odstránenie tohoto predmetu, môže tiež nasledovať zrútenie, pričom vnútro tlamy modrie, čo signalizuje dusenie.
Pokiaľ je cudzie teleso v tlame viditeľné, pokúste sa ho šetrne odstrániť. Pokiaľ pes vykazuje známky dusenia, má pravdepodobne cudzie teleso zaklinené v krku, pokúste sa ho teda odstrániť rukou alebo tupým predmetom. V prípade, že sa vám nedarí okamžite predmet vybrať, dopravte neodkladne psa k veterinárnemu lekárovi na ošetrenie. Výtok z nosa
Pokiaľ psovi vyteká z nosa veľmi malé množstvo číreho výtoku, neznamená to obyčajne nič vážne. Výtok z nosa však môže byť tiež napohľad tmavý, hlienovitý alebo hnisavý a môže psovi brániť vo voľnom dýchaní. Nádcha býva často sprievodným znakom infekčného onemocnenia.
Pomoc veterinára vyhľadajte v prípade, že intenzívny hnisavý výtok z nosa neprestane v priebehu jednej hodiny, výtok obsahuje krv, pôsobí psovi bolesť alebo je doprevádzaný ďalšími známkami onemocnenia, ako je napr. výtok z očí. Nosné dierky a ich okolie udržujte v čistote a ošetrujte neparfumovanými krémami alebo masťami, napr. vazelínou, infadolanom alebo bórovou masťou. Psovi môžete podať vitamín C, ktorý získate u veterinárneho lekára alebo v špecializovaných predajniach. U plemien so skrátenou ňucháčovou partiou je nutné zaviesť účinnú liečbu, pretože nádcha pre ne predstavuje vysokú záťaž organizmu.

Kašeľ
Príčinou kašľa môže byť infekcia, onemocnenie pľúc, nemoc srdca, psinka, cudzie teleso v krku, dráždenie dymom alebo prachom alebo aj alergia. Suchý a dráždivý kašeľ býva príznakom infekčnej laryngotracheitídy, neustávajúci, prenikavý kašeľ môže znamenať, že pes ochorel psinkou.
Pred návštevou veterinárnej ordinácie môžete psovi podať prípravok proti kašľu, ktorého dávku určíte podľa hmotnosti psa. Pokiaľ možno, nedávajte psovi obojok, ktorý ho tiež môže dráždiť ku kašľu. Pokiaľ kašeľ do dvoch dní neustane alebo pokiaľ je sprevádzaný inými príznakmi ochorení, požiadajte o radu veterinárneho lekára.

Suchý nos
Suchý nos, pokrytý chrastami môže byť jedným z príznakov psinky. Pokiaľ je už pes starší, a možno u neho pozorovať zhrubnutie kože aj na iných miestach tela, ako sú ušnice alebo labky, ide pravdepodobne o prejav starnutia.
Pokiaľ sa pes prejavuje aj inými príznakmi nejakého onemocnenia, navštívte s ním ordináciu veterinárneho lekára.

Výtok z ucha
Drobivý výtok z ucha môžu zapríčiniť napr. roztoče, pri napadnutí kvasinkami vyteká psovi z ucha riedka, tmavá, páchnuca tekutina a hustý, žltozelený výtok je spravidla príznakom bakteriálnej infekcie. Každý výtok z ucha znamená pre psa infekciu vonkajšieho ucha.
Nepokúšajte sa psa liečiť sami, je nutné odborné vyšetrenie a návrh liečby veterinárneho lekára. Bakteriálnu infekciu je potrebné liečiť podávaním antibiotík.

Opuch
Pokiaľ má pes napuchnutú vnútornú stranu ušnice, ide o krvnú podliatinu, spôsobenú napr. bitkou s iným psom. Môže to byť tiež následok pobytu psa v prievane alebo je to príznak infekcie ucha. Pes často potriasa hlavou, ucho si driape a nakláňa hlavu na postihnutú stranu. Objaviť sa môže tiež odlišný sklon jednej ušnice alebo mokvajúce pľuzgieriky na vnútornej strane ucha.
Postihnuté ucho je potrebné vyčistiť a čo najskôr kontaktovať veterinárneho lekára.

Výtok z očí
Čistý výtok z očí signalizuje podráždenie oka, zápal spojiviek alebo zápal iného pôvodu. Príčinou hnisavého či zakaleného výtoku býva infekčné onemocnenie. Inými príčinami výtoku z očí môže byť tiež upchatie slzných kanálikov, zelený zákal alebo nejaké vírové onemocnenie.
Pred veterinárnou prehliadkou čistite okolie očí gázou, namočenou v teplej vode alebo inom prostriedku, ktorý sa používa na oplachovanie očí, ako je napr. bórová voda. Čo najskôr kontaktujte veterinárneho lekára.

Opuch
Pokiaľ má pes vypúlené oko, strnulý pohľad a prestane mrkať znamená to, že tkanivo za očami alebo oční buľva je napuchnutá. Príčinou môže byť pobyt psa v prievane, mechanické poškodenie, infekcie, nádor alebo zelený zákal.
Pokiaľ pes vykazuje známky opúchania oka, okamžite vyhľadajte pomoc veterinárneho lekára.

Zvýšené močenie a nadmerný smäd
Pokiaľ sú zreteľné ďalšie príznaky, ako úbytok hmotnosti a zhoršené dýchanie, a celkovo sa stav psa viditeľne zhoršil, pravdepodobne sa jedná o zlyhanie obličiek. Zlyhanie obličiek môže byť chronické či akútne, príčinou môže byť zhubný nádor alebo vrodená vada obličiek.
PPri týchto príznakoch sa obráťte neodkladne na svojho veterinárneho lekára, ktorý psovi predpíše steroidy a infúzie. Doporučí vám tiež diétu s nízkym obsahom proteínov. V pití vody psa neobmedzujte.

Zlé udržanie moču
U psa, ktorý neudrží moč, sa toto veľmi často prejavuje v dobe spánku. Príčinou neudržania moču môžu byť problémy psychické, môže to však tiež naznačovať vrodenú vadu zlého vyústenia močovodu, pes sa môže nekontrolovane pomočiť pri epileptickom záchvate, môže to však byť spôsobené aj vysokým vekom psa alebo nejakým onemocnením. Neschopnosť udržať moč môže zapríčiniť cukrovka alebo cystitída.
Pes, ktorý neudrží moč, by mal byť čo najskôr vyšetrený veterinárnym lekárom, ktorý určí príčinu tohto problému a navrhne liečbu.

Krv v moči
Pokiaľ je moč psa sfarbený inak, ako je normálne alebo pokiaľ sa v moči objaví krv, je to známkou zápalu močového mechúra. Ten sa pomerne často prejavuje u feniek ako dôsledok infekcie, ktorá postupuje z vulvy do močovej trubice. Príčinou zápalu môžu byť tiež močové kamene.
Pes potrebuje odborné vyšetrenie veterinárnym lekárom. Močové kamene je nutné odstrániť chirurgicky.

Sčervenanie kože
Sčervenaná koža môže byť spôsobená prítomnosťou bĺch, bakteriálnou nákazou alebo zápalom kože. Zápal sa prejavuje sčervenaním, opuchom a na dotyk miestne zvýšenou teplotou kože, bolestivosťou a výtokom čírej tekutiny, neskôr potom aj hnisu, z postihnutého miesta.
Miestny zápal kože ošetrite vystrihaním srsti v okolí postihnutého miesta a omývajte vodou. Je možné aplikovať zinkovú masť. Blchy je nutné vyhubiť vhodnými prípravkami, určenými k ničeniu bĺch.

Škrabanie a svrbenie
Škrabanie môže mať mnoho príčin. Môžu to byť parazity, bakteriálna nákaza, ktorá sa prejavuje na koži malými šupinatými a červenými, zapálenými plôškami alebo tiež ôstie z tráv či chemikálie. Poškrabane prinesie psovi dočasnú úľavu, ale môže zhoršiť priebeh miestneho zápalu.
Pri podráždení kože je najprv nutné odstrániť z dosahu psa všetky možné príčiny, ktoré tento stav spôsobili. Proti parazitom, ako sú blchy, vši a roztoče použite vhodné kúpele, ktoré ich odstránia. Pokiaľ koža praská alebo mokvá, je nutné kontaktovať veterinárneho lekára.

"Sánkovanie"
Pokiaľ pes venuje príliš mnoho pozornosti svojmu ritnému otvoru a sánkuje po zadku znamená to, že má upchaté análne vačky. Naplnené vačky psa dráždia a sánkovaním si uľavuje a pokúša sa ich vyprázdniť.
Pokiaľ sami nemáte skúsenosti s vyprázdňovaním análnych vačkov psa, nechajte to na veterinárneho lekára, popr. ho požiadajte, aby vás tomuto úkonu naučil.

Pĺznutie
Väčšina psov stále trochu pĺzne. V období, kedy psom rastie srsť nová, teda na jeseň a na jar možno pozorovať zvýšené pĺznutie, ale u psov, ktoré sú chované v byte už pĺznutie nie je natoľko ovplyvnené ročným obdobím. Rozsiahle dlhodobé pĺznutie môže byť následkom hormonálnej poruchy alebo zlej výživy.
Pri kúpaní používajte špeciálne šampóny. Hormonálne poruchy vyžadujú starostlivosť veterinárneho lekára. Pokiaľ je pĺznutie spôsobené nevhodnou výživou, podávajte psovi rastlinné oleje a multivitamíny. Srsť pravidelne kartáčujte. Pokiaľ sa stav nezlepší, navštívte veterinárneho lekára.

Krívanie
Príčinou krívania môže byť vyvrtnutie, zlomenina alebo iné poranenia. Pokiaľ možno pozorovať aj opuch končatiny, môže byť zranenie pomerne vážne. Dlhodobé krívanie môže byť príznakom dysplázie panvového kĺbu alebo osteoartritídy.
Pri malom zranení nechajte psa v kľude odpočívať. V prípade, že sa stav po niekoľkých dňoch nezlepší, vyhľadajte veterinárneho lekára. Pokiaľ pes viditeľne trpí aj v kľude, vyhľadajte pomoc veterinára ihneď.

Záchvat, kŕče
Príčina záchvatu sa väčšinou stanovuje veľmi ťažko. Najčastejšou príčinou záchvatu býva epilepsia. Pes v kŕči je v prvej fáze stuhnutý, neskôr môže začať nechtiac pohybovať nohami. Na tlame sa mu objavuje pena a väčšinou sa nekontrolovane pomočí a vyprázdni. Epileptický záchvat trvá zvyčajne asi 5 minút. Kŕče, spojené so záchvatmi môžu byť prejavom psinky.
Ak sa pes povracia zaistite, aby sa svojimi zvratkami neudusil. Umiestnite psa v kľudnej, zatemnenej miestnosti, a prikryte ho. Pokiaľ má pes na krku obojok, dajte mu ho dole. Pokiaľ nie ste zoznámení s tým, že váš pes trpí epilepsiou, informujte veterinárneho lekára a riaďte sa jeho ďalšími radami.
Únava, kardiacký kašeľ, zmodranie ďasien, mdloby
Všetky tieto symptómy poukazujú na srdcové choroby, ktoré bývajú veľmi často vrodené.
Pes, ktorý vykazuje príznaky onemocnení srdca patrí do rúk veterinárneho lekára.

Dnes již byli 63916 visitors (88631 hits) zde!